História

Obec vznikla v roku 1964 zlúčením dedín Meretice a Radačov. Meretice vznikli pri staršom kostole v 12. storočí. Prvý písomný doklad o kostole pochádza z roku 1332. Patrili šľachticom z Drienova a ich príbuzným. V roku 1427 tu hospodárilo do 25 poddanských domácností. V roku 1600 bolo v sídlisku 8 poddanských domov, mlyn, ev. a. v. kostol a fara. V rokoch 1715-1720 tu postupne hospodárilo 10-4 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 43 domov a 334 obyvateľov, v roku 1900 bolo 222, v roku 1961 323 obyvateľov. Rím. kat. kostol z konca 13. storočia bol v 18. storočí prestavaný. Kamenná krsteľnica pochádza z 13. storočia.

Radačov bol staršou dedinou. Jestvoval pred 13. storočím. Najstarší písomný doklad o dedine pochádza z roku 1261. Od 13. storočia patrila miestnym zemanom, neskôr ich príbuzným, aj mestu Košice. V roku 1427 tu hospodárilo do 25 poddanských domácností. V roku 1600 bolo v sídlisku 40 poddanských domov, mlyn, ev. a. v. kostol, fara, škola. V rokoch 1715-1720 tu postupne hospodárilo 14-11 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 62 domov a 470 obyvateľov, v roku 1900 bolo 393, v roku 1961 595 obyvateľov. Rím. kat. kostol postavili okolo roku 1300, v 17.-19. storočí bol prestavaný. Kaštieľ a kúria pochádzajú z 1. pol. 19. storočia. V zlúčenej dedine Radatice žilo v roku 1970 981 obyvateľov.

V r. 1980 bola vydaná ONV stavebná uzávera, ktorá mala za následok, že sa pozastavila výstavba rod. domov a celkový rozvoj obce, v súvislosti s výstavbou vodnej nádrže Obišovce. Táto stavebná uzávera bola v r. 1994, preradená do skupiny „C“ územnej ochrany. Z uvedeného dôvodu sa opäť obnovila výstavba rodinných domov /rozostavaných 5 rod. domov/ a celkový rozvoj obce.

   

 

Tragédia na Hájnikovej lúke

V parčíku pred budovou Obecného úradu v Radaticiach stojí skromný pomníček. Je venovaný letcom britského bombardovacieho lietadla Handely Page Halifax Mk. V., ktoré neďaleko obce havarovalo v noci 28. Decembra 1944. Posádka lietadla letela z letiska Campo Cassale pri Brindidi v Južnom Taliansku na špeciálny let nad Poľsko (oblasť Lublin) s návratom ponad západnú Ukrajinu a Maďarsko na letisko v Taliansku.

Počas roku 1944 skoro každú noc prelietavali cudzie lietadlá nad mestom, smerom juh – sever. V tú decembrovú noc leteli dve lietadlá uvedeného typu. Po odlete o 16:30 h. z materského letiska cez Juhosláviu a Maďarsko sa dostali nad oblasť Gelnica – Margecany, kde na jedno z nich s označením LL – 187 zaútočil nemecký nočný stíhač JU – 88G a zapálil mu ľavý motor. Poškodené lietadlo strácalo výšku a havarovalo pri obci Meretice (dnes spojená obec Radatice) pri potoku Žarinec, na tzv. Hájnikovej lúke. Pri páde sa vznietilo, zahynulo 8 letcov, ktorých mená sú vyryté na žulovej doske pri pomníku. Letci patrili k 301 th. Diwizion Bombowej Zjemi Pomorskej im. Obroncov Warszawi.

V rokoch 1996-2000 bola história tohto letu objasnená a materiál sa nachádza v Okresnom archíve v Prešove a na Obecnom úrade v Radaticiach. Veliteľom posádky havarovaného lietadla bol Francsiszek Kryszczuk, pochádzajúci z Kolobrzegu v Poľsku. V 2. sv. vojne bojovali všetci piati bratia.

Občania obce dodnes veria, že z havarovaného lietadla vyskočili asi traja letci, ktorí sa ukryli v pivnici v Suchej Doline. K dispozícii je kópia z knihy operačných letov letiska Campo Cassale, kde uvedené mená letcov a posádky sú totožné s menami obetí havárie. Traja letci, ktorí boli ukrytí v pivnici (krčme) v Suchej Doline pochádzali z iného lietadla RAF (Royal Air Force), ktoré pôvodne malo vysadiť výsadok nad Poľskom, ale pre nepriaznivé podmienky sa vracalo späť. V ten deň totiž letelo z uvádzaného letiska 10 lietadiel nad Poľsko, z nich sa jedno vrátilo po hodine letu a druhé sa predčasne vrátilo, keď nevysadilo výsadok.

Obete tragédie sú pochované v Prahe na Olšanských cintorínoch v britskom sektore. Na mieste pádu lietadla občania Radatíc vyniesli a postavili v roku 2002 drevený kríž. Na túto tragédiu letcov 2. sv. vojny sa 8. mája každoročne koná malý spomienkový pietny akt pri pomníku na nádvorí radatického kaštieľa, ktorý 30. júla 2000 slávnostne odhalil vojenský a letecký pridelenec pri Veľvyslanectve Poľskej republiky, plk. Kazimierz KOLASA.